Kríž stojí, kým svet sa krúti

V uplynulých dňoch sme slávili významný sviatok Povýšenia sv. Kríža. Program začal v  sobotu 12.9. vo večerných hodinách sv. omšou pre mladých, ktorú celebroval o. Peter Jano, našim nedeľným hosťom bol o. Ján Dolný, OSB, benediktín, ktorý celebroval slávnostnú odpustovú sv. omšu a v pondelok 14.9. na sviatok Povýšenia sv. Kríža slávil sv. omšu náš dekan Marek Kreheľ. Počas týchto troch dní sme vystupovali na odpustové miesto Kalvária, kde si už 151 rokov môžeme uvedomovať hodnotu našej spásy.

Na začiatku sv. omše o. Marek položil otázku: „Akú hodnotu má pre nás Kristus na kríži? Pre Judáša mal hodnotu 30 strieborných, pre Rimanov bol kríž symbolom popravy. Ako sme na tom my?“ Posolstvo kríža je posolstvom lásky.

Ak sa pozrieme na ukrižovaného Ježiša, vidíme obraz bolesti, no ešte viac obraz Jeho nekonečnej lásky k nám.On ktorý bol bez hriechu, sa pre nás stal hriechom, aby vytrhol človeka zo všetkého, čo ho znetvoruje a aby vrátil ľudskému osudu jeho prvý rozmer a naplnenie.

Uzdravím ich odpadlíctvo, budem ich milovať, hoci si to nezaslúžia. (Oz 14,5)

Preto každý človek ktorého ťaží vina, ktorý je utrápený zranenosťou, bezmocnosťou, neschopnosťou, ktorý sa nevie vynájsť vo vzťahoch, ktorý je zotročený závislosťou môže smelo zodvihnúť hlavu a zahľadieť sa na ukrižovaného Ježiša a nestretne sa s pohľad, ktorý by na ňom hľadal vinu, ale nájde Svetlo, ktoré ho pozná, ktoré ho nekonečne miluje a ktoré ho chce oslobodiť od všetkého, čo ho spútava. Svojim krížom nám zároveň Ježiš ukazuje, že tie naše kríže nie sú pre hanbu a odsúdenie a že nemajú posledné slovo, ale silou Jeho života sa môžu premeniť v oslobodenie, v život a spásu.

Ježiš tiež povedal, že dokončil dielo, ktoré mu bolo zverené. Mal nás spasiť a založiť Cirkev, ktorá mala pokračovať v jeho diele. Určujeme sami, kam až treba prísť , kým všetky naše plány sú v Božích rukách. Musíme sa „zmieriť“ s tým, čo Boh ustanovil pre nás, a to s radosťou, lebo nič nie je krajšie než to, čo Boh ustanovil pre nás. A tak „jeden rozsieva a druhý žne“… ale tešia sa spoločne. (Jn 4,36-37)

Život je darom a pre nás z toho plynie určitý záväzok, zodpovednosť. Nezrádzajme to, prečo sme boli stvorení, neopúšťajme to, čo je dôležité, aby sme sa navzájom milovali, odpúšťali a aby sme si pomáhali, zvyšok sa pominie len Láska ostáva, ta nikdy nezanikne. (1 Kor 13,8.)