List ženám a dievčatám
Drahé ženy a dievčatá,
som jednou z Vás a chcela by som sa s Vami podeliť o skúsenosť, ktorú som začala vnímať za posledné mesiace.
Keď som asi pred rokom počúvala pri žehlení Šálku čaju s otcom Róbertom Balekom – misionárom v Rusku, v ktorej rozprával, ako si my ženy a dievčatá neuvedomujeme, ako svojím obliekaním privádzame mnoho mužov do pokušenia a že za to budeme súdené, povedala som si: „Mňa sa to netýka. Veď nechodím vyzývavo oblečená, takže všetko je z mojej strany v pohode.“ Ale v Písme sa píše: „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 27 – 28)
Prednedávnom, presnejšie pred sviatkom Škapuliarskej Panny Márie, navštívil karmelitánsky kláštor v Košiciach otec Dominik Chmielewski – autor knihy Kecharitomene a viedol novénu pred týmto sviatkom. Každý deň mal kázeň počas svätej omše, katechézu a adoráciu po svätej omši. Na tretí deň rozprával o prekliatí a požehnaní. Vysvetľoval, že hriech prináša do nášho života prekliatie, ako sa o tom píše aj v Liste Kolosanom: „Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.“ (Kol 3,25) Naopak dodržiavanie Božích zákonov prináša Božie požehnanie. Vysvetľoval, čo sú následky hriechov. Rozprával, že hriechy sú nám pri svätej spovedi odpustené, ale dedia sa následky týchto hriechov z generácie na generáciu. Následky našich hriechov sú mnohokrát katastrofálne, pretože boj, ktorý sa odohráva v duchovnej rovine o naše duše je obrovský a diabol sa snaží všetkými možnými spôsobmi strhnúť nás na cestu hriechu. Otec Dominik povedal, že pozitívna správa je, že môžeme pretnúť tieto následky zadosťučiňovaním za hriechy – teda robiť pokánie. So smútkom hovoril, že je však málo tých, ktorí zadosťučiňujú a preto je toľko zla vo svete.
No a do tretice mi kamarátka poslala článok, ktorý zdieľal na facebooku jeden duchovný otec, exorcista: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty.“ (Panna Mária Hyacinte vo Fatime 1919).
Veriaci podali žiadosť cirkvi na dôslednejšie vodítka a presnejšie vedenia. Ako odpoveď na žiadosť boli vypracované zásady vhodného obliekania (1928), ktoré sú zhodné s nasledujúcimi:
- Šaty majú skôr zahaľovať než ukazovať.
- Šaty nemajú byť priehľadné.
- Nohy žien majú byt zakryté aspoň poniže kolien.
- Ženy by sa mali vyhýbať šatám a blúzkam bez rukávov.
- Treba sa celkom vyhnúť tenkému, tesnému oblečeniu.
- Vo väčšine situácií žena by sa mala vyhnúť noseniu nohavíc a ak potreba vyžaduje ich použitie, mali by byt skôr voľné, než tesné.
- Vykroj šiat by nemal byť viac než päť centimetrov pod hrdelnou jamkou.
Podľa súčasného štandardu väčšine žien budú takéto normy smiešne, lebo naša zosvetštená spoločnosť necudnosť žien robí „normálnou“ svojimi výrobkami a propagovaním necudnej módy. My však musíme pamätať, že tu hovoríme o opravdivej morálke – o Božom zákone a nie zvykoch alebo vkuse ľudí. Keď teda bežne majú byt zakryté a zahalené tie časti ženskej anatómie, ktoré mužov najviac vyzývajú, potom treba zachovávať tieto pravidlá.
Vtedy som si uvedomila a ozvalo sa moje svedomie, ktoré má v sebe každá z nás, lebo v každej z nás tkvie cudnosť od počiatku, len ako sa píše v článku – naša zosvetštená spoločnosť necudnosť žien robí „normálnou“ a bohužiaľ aj naše ženské svedomie v tomto veľmi „povolilo“. Už máločo považujeme za hriech. Dajme si ruku na srdce, ktorá z nás dodržiava zásady v obliekaní spomenuté vyššie? Legíny, minisukne, krátke, či postavu lemujúce šaty som síce nikdy nenosila, ale krátke kraťasy som si „dopriala“ – veď postavu na to mám. Až teraz mi dochádza, aká som bola hlúpa (a aj hlúposť je hriech). Ako som svojou túžbou byť príťažlivejšia a svojou neochotou zriecť sa niektorých „kúskov“ z môjho šatníka, ublížila nielen sebe a mužom, ktorý so mnou scudzoložili v myšlienkach, ale aj mojim deťom a celej Cirkvi. Lebo ako hovoril otec Dominik, boj v duchovnej rovine je obrovský a my si ho ani nevieme predstaviť. Pýtame sa, prečo je toľko morálneho bahna a špiny v dnešnom svete? Nie je to kvôli tomu, že sme my a generácie pred nami podľahli móde o ktorej hovorí Panna Mária, že uráža Pána Ježiša? A nikto nekoná zadosťučinenie! A tak sa následky hriechov nečistoty pretavujú do gender ideológie?
Skúsme robiť zadosťučinenie tým, že sa budeme obliekať podľa zásad spomenutých vyššie. Tým, že sa zriekneme, aj keď s ťažkým srdcom, viacerých vecí zo svojho šatníka. Prinesie to pretnutie následkov týchto hriechov nečistoty, prinesie to požehnanie do našich rodín. Odovzdajme naším deťom úžasný dar – DAR ČISTOTY. Aby keď budú dospievať nemali problém s čistotou, aby zotrvali v manželstve a aby sme získali pre nich Božie požehnanie. Lebo dar spásy je to najcennejšie čo môžeme darovať každému bez výnimky a to možno aj naším zadosťučinením. A my sme pozvaní Bohom a Pannou Máriou spolupracovať na tomto pláne spásy. Tak neodmietnime toto pozvanie.
