Duchovná obnova
Leto je čas dovoleniek, kedy si zvykneme zobrať pár dni voľna, aby sme načerpali dostatok síl do ďalších pracovných dní. Medzi ľuďmi panuje všeobecná mienka, že duchovná obnova je pre zasvätené osoby. No nie je to pravda. Je určená pre každého kresťana. Tak ako Ježiš volal svojich učeníkov, aby ho nasledovali, volá k tomu všetkých ľudí aj dnes. Niektorým členom z nášho spoločenstva večeradla sa dostalo milosti zúčastniť sa duchovných cvičení ktoré organizuje Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v exercičnom dome SJ v Prešove. V deň nášho odchodu 9.7. nám náš dekan na rannej omši v kázni dal jasné inštrukcie, čo si máme zobrať so sebou na cestu „sami seba“. Naše pocity pred odchodom boli zmiešané: radosť aj obava, rátali sme s určitým vypätím síl, s únavou a v konečnom dôsledku sme sa pýtali, čo nám to prinesie, či sa naplnia naše očakávania. Po registrácii a po ubytovaní nás ale zaplavil pocit šťastia a vďačnosti, že máme možnosť stiahnuť sa na pár dní z každodenných povinností a obrátiť svoju pozornosť výlučne na Pána Boha.
Hlavným cieľom našej púte bolo v prvom rade prehĺbiť náš vzťah s Ježišom, druhým dôležitým cieľom bolo lepšie spoznať seba samého t.j. poznanie svojich dobrých a ťažkých stránok, lebo ak sa k ním postavím zodpovedne, môžem z nich vyťažiť množstvo dobra pre seba a pre iných. Pre ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii cieľom bolo aj hľadanie riešenia, rady a načerpanie síl na nesenie svojho kríža.
Bol to milostivý čas naplnený modlitbou, modlitbou ruženca, modlitbou večeradla, svätou omšou, adoráciou. Mohli sme pristúpiť k sviatosti zmierenia, k vykonaniu generálnej spovede a duchovnému rozhovoru. Veľa času sme strávili v tichu pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou. Každý deň sa niesol v duchu konkrétneho Božieho slova, ono nám totiž dáva odpovede v každej situácii nášho života.
Duchovné cvičenia začínali slovami „otvorte si srdce“. Lebo len také srdce je ochotné načúvať Božiemu hlasu.
Témou prvého dňa bola jednota a poslušnosť. Mravný zákon máme vpísaný do svojho vnútra a sami sa rozhodujeme, či ho budeme rešpektovať alebo nie. Láska sa prejavuje poslušnosťou. Pre nás najväčším príkladom je Ježiš, ktorý sa pre nekonečnú lásku k nám dal pribiť na drevo kríža, ale zároveň dokazuje tým aj absolútnu poslušnosť voči svojmu Otcovi. Abrahám bol tiež poslušný a Boh ho za to požehnal. Poslušnosť je prostriedkom ako predísť jednému z najväčších nebezpečenstiev pred duchovný život a to je nasledovanie vlastnej vôle, ktorá je prejavom pýchy. Boh nikdy človeku neodoprel požehnanie, preklial hada. Ale ak nebudeme poslúchať nadriadených (v práci, svojich kňazov), budeme reptať a urobíme si po svojom a aj keby výsledok bol lepší, Boh toto dielo nikdy nepožehná. Zákon neba má byť Zákonom zeme.
Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30). Kiež ideál Božej vôle t.j. „aby sme boli jedným srdcom a dušou a nikto medzi nami nebol núdzny“ (Jn 4,32-34) ostane ako pečať vo všetkých našich srdciach, aby sme na to nezabudli a každý deň sa o to snažili.
Témou druhého dňa bola modlitba a vytrvalosť. Boh prebýva v tichu. V tichu robíme najvážnejšie rozhodnutia. Nie je to vonkajší stav ale vnútorné nastavenie. Modlitba nám umožňuje prejsť od našich myšlienok o Bohu, od našich predstáv k zážitku. V knihe Jób je toto krásne vyjadrenie „Len z počutia som teba dosiaľ poznal, lež moje oko teraz ťa už uzrelo“ (Jób 42,5). Modlitba nás pozýva ale ďalej: Zdvihni si oči nahor (Iz 40,26), na Neho hľaď a budeš žiariť (Ž 34,6) a veta z evanjelia „Otče, ďakujem, že si ma vypočul, ja som vedel, že ma vždy vypočuješ“ (Jn11,41-42), nám dáva istotu o vypočutí našej modlitby. Kto sa modli rád, dostal ten najväčší dar a preto už nič iného by nemal v živote žiadať. Kto sa modli srdcom, samozrejme ďalej klesá, zlyháva a padá, ale pretože sa modlieva, každý z jeho pádov mu pomáha vystúpiť ešte vyššie. Kto je verný modlitbe, Boh obráti na dobré dokonca aj jeho chyby. Vytrvalosť je tou bránou, ktorá nám otvára nebeské kráľovstvo. Cez ňu dostávame všetky dobrá, ktoré ani oko nevidelo… Mária nás vyzýva: Modlite sa, modlite sa stále. Dala nám silnú zbraň proti zlu a to modlitbu ruženca. Každý Zdravas znamená „Milujem Ťa“ a ak sa ho budeme modliť každý deň, pridávame k tomu aj slovíčko „navždy“. Ona je našou mamou, miluje nás ako seba, lebo v nás je skutočne niečo z nej… K nej sa utiekame keď máme dojem, že nad nami stojí Božia spravodlivosť. Ona nás učí, že aj my môžeme nájsť niečo zo seba v tých druhých. Tvárou tvár každému blížnemu.
Témou tretieho dňa bol kríž. Boh dal svetu 3 tajomstvá, aby sme pretvárali, zúrodňovali a posväcovali náš duchovný život: Eucharistiu, Pannu Máriu a kríž. On má s každým z nás svoj plán a ten aj uskutočňuje. Už naši predkovia často hovorili „Ó, šťastná vina“, Pán Boh dopúšťa ťažké chvíle, ale zároveň nás volá k životu „Ži, lebo si cenný v mojich očiach, vzácny a ja ťa milujem“ (Iz 43,4). Každá skúška preveruje vieru. Veríš, že Boh stojí pri tebe? Veríš, že je mocný? Práve to dno môže byť život darujúce, ak to v pokoji prijmeme a s pomocou Božou a skúsených ľudí to pretvoríme na hodnotnú skúsenosť. A práve táto slabá časť našej podstaty nás bude smerovať k príjemnej závislosti na Bohu. Aj keď máme zrak upretý na Neho, stále musíme bojovať proti silám zla. Koľko ráz sme ho sklamali. Prichádza k nám znova a vždy. Úprimne sa vkladáme do Jeho rúk, ale faktom je, že naša vina je stále veľká a naša viera stále vlažná. No On nám neustále prejavuje svoju dôveru, lebo verí v našu možnú dobrotu. Ježiš povedal „Ja som cesta“ (Jn14,5), keď Ho budeme vyhľadávať bude nás starostlivo viesť cestou daného dňa a keď sa začneme pýtať, ako sa k danej situácii máme postaviť podľa Kristovho srdca, otvára sa nám cesta požehnania. Prosme Ježiša, aby nám každý deň naplnil srdce svojou láskou a tak budeme kráčať s ním a budeme robiť skutky milosrdenstva. Božie kráľovstvo by sa začalo hic et nunc (tu a teraz).
M. Š., L. S.
