O Bazilike…

Kresťania vo svojich počiatkoch nemali svoje kostoly, žili v katakombách, v podzemí. V prvom období kresťanstva sa kladol dôraz na zhromaždenie. Až ďalší vývoj kresťanstva, najmä skutočnosť, že kresťanmi sa stavali aj občania z bohatých patricijských vrstiev, prináša nový pohľad na usporiadanie náboženskej obce a na funkciu kostola.

Prvým typom kresťanského kostola bola bazilika. Kresťania ju po stavebnej stránke prevzali od Rimanov. V Ríme označovali názvom „bassilica“ kráľovské alebo cisárske budovy. Boli to paláce, úradné budovy, slovom honosné stavby, ale aj tržnice a súdne siene. Rímska bazilika mala viacero profánnych funkcií. Baziliku tvorila veľká sieň, pozdĺžne členená stĺporadím na nepárny počet traktov (lodí); stredný – hlavný – vyčnieval nad ostatné. Polkruhová apsida na konci hlavnej lode mala funkciu pri slávnostiach. Nachádzal sa v nej vladárov stolec. Bazilika bola teda centrom, akousi mestskou halou.

Zvláštnym druhom bazilikálnej stavby v antickom Ríme boli patricijské paláce. Boli uzavretým svetom krásy a príjemnosti života, akýmsi rajom na zemi. Stred ich vonkajšej ohrady tvorila stĺpová brána – propylaion, ktorou sa vstupovalo do záhrady. V jej strede bola umiestnená fontána alebo studňa. Záhradu (átrium) oddeľovala od budovy priečna chodba narthex. Ňou sa vstupovalo do veľkej viacloďovej stĺpovej haly. Hlavná loď bola zakončená polkruhovou apsidou. Za veľkou halou bola väčšia vyzdobená miestnosť na hostiny alebo rodinné schôdzky, triclinium.

Po milánskom edikte roku 313 po Kr., keď Cirkev vyšla von z katakomb a kresťania získali úplnu slobodu, začali sa baziliky používať pre chrámové účely. Kresťanský kostol konštantínovskej doby nadviazal na darované paláce (sv. Cecílie, Sabíny, sv. Klementa). Kresťania ich pretvárali pre potrebu svojich bohoslužieb na baziliky kresťanské. Sám Konštantín Veľký daroval rímskemu biskupovi palác Lateránov, ktorý sa stal prvým veľchrámom ako diecézny chrám rímskeho biskupa – pápeža a postupne bol dotvorený do dnešnej podoby Baziliky sv. Jána v Lateráne. Preto je v štruktúre ale i v detailoch, rímskej a kresťanskej baziliky veľa podobného. Prvotné baziliky boli prototypom pre všetky ostatné baziliky až po stredovek a ako schémy kostolov až do našich čias.

Aj komplex kresťanskej baziliky pozostával z „propylaionu“, slávobrány, odkiaľ sa vstupovalo do átria so studňou: v nej sa pútnici očisťovali od prachu vonkajšieho sveta. Táto „rajská záhrada“ bola po obvode lemovaná stĺporadím. Z neho sa cez priečny „narthex“ vstupovalo bránami do baziliky. Pozdĺžny priestor dostal kresťanský názov loď, symbolizujúci Noemovu archu. Počet lodí je vždy nepárny. Stredná, hlavná loď, je nesená stĺporadím spájaným archivoltami, alebo architrávami a jej horná časť je členená oblokmi, osvetľujúcimi celý priestor. Bočné lode, nižšie ako hlavná loď, boli miestami pre zhromaždenie: ľavá – „matronaeum“ pre ženy, pravá – „senatoreum“ pre mužov. Lode baziliky križovala na konci priečná loď „transept“; niekedy vytváral pôdorys kríža. Odtiaľ dostal aj pomenovanie krížová loď. Pred vstupom do vlastnej svätyne sa týči triumfálny oblúk, ozdobený a profilovaný, ako skutočná brána do vlastnej svätyne. Lode boli priestormi pre laikov, svätyňa pre hierarchiu. Apsidou sa priestor končí. Postupom času sa priľahlé časti apsidy i transeptu pretvárali na kaplnky, na bočné oltáre alebo iné doplnky chrámu. V apside vyvýšené sedadlo biskupa sa nazýva katedra. Pred ňou, pod víťazným oblúkom, je menza oltára. Kostol v tom čase mal iba jeden oltár. Po bokoch menzy stáli ambóny na čítanie posvätných textov. Pred oltárom bol zábradlím oddelený priestor, cancelli, pre chór spevákov. Postupným vývojom sa dostal chór na vyššie postavené miesto v chráme, zvané empora. Za apsidou nasledovala veľká miestnosť tablinium, ktorá slúžila na agapé – slávnostné posedenie po eucharistickej hostine.
Bazilika svojím vonkajškom bola stavbou všednou, skôr chudobnou. Ale vnútro odhaľovalo nádheru: vzácne materiály, mramor, zlato, mozaiky, drahocenné nádoby, tak ako to hovorí žalm: „Omnis gloria eius intus“ všetká sláva jeho vnútri.
Všetci, pútnici v lodi so svojou Hlavou Kristom, plavia sa, pohybujú sa dopredu, ako žitie od narodenia. Ich život má spoločný smer a cieľ – k cieľu poslednému, k večnosti. Celé bazilikálne vnútro symbolizuje spoluhru: mozaika na konche – na polokopuli nad apsidou znázorňuje tú Večnosť: obrovskú postavu Krista Sudcu alebo Krista „Pantokráta“ – Vševládcu.

Stručná genéza ustanovenia Baziliky v Bardejove

V dňoch 4. až 6. júna 1999 prežívala Bardejovská rímskokatolícka farnosť slávnostné dni – storočnicu konsekrácie Dómu sv. Egídia.
Do Bardejova prichádza dňa 5. júna na oslavy osobne hosť najvzácnejší: J. E. Mons. Luigi Dossena, arcibiskup, apoštolský nuncius v SR. V predvečer vyvrcholenia osláv slúži slávnostnú sv. omšu. Koncelebrantom je J. E. Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Apoštolský nuncius, spolu s ostatnými hosťami, podpisuje pamätnú listinu a je pozdravený v mene štátnej správy JUDr. Jánom Patakym, prednostom Okresného úradu v Bardejove a v mene mesta MUDr. Borisom Hanuščakom, primátorom mesta. V závere sv. omše povedal, že počas celej sv. omše bol rozrušený, ba až dojatý a nadšený krásou Dómu sv. Egídia.

Po skončení sv. omše si apoštolský nuncius prezrel pamätihodnosti Dómu a po prehliadke sa vyjadril, že tento chrám má skutočné predpoklady stať sa Bazilikou minor.

V deň vyvrcholenia slávnosti sa v Bardejove schádzajú: apoštolský nuncius v SR J. E. Mons. Luigi Dossena a J. E. Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup – metropolita, spoločne koncelebrujú slávnostnú sv. omšu a v jej závere udeľuje apoštolský nuncius požehnanie Svätého Otca.
Košický arcibiskup – metropolita J. E. Mons. Alojz Tkáč pri vkladaní pamätnej listiny do uzáverového kameňa v kostolnom múre vyslovuje pamätné slová, adresované do nového tisícročia Dómu, celej farnosti i mestu Bardejov: vivat, crescat, floreat.
Tu vznikla vnuknutím Ducha Svätého predzvesť budúceho povýšenia Dómu sv. Egídia.
Dňa 7. júna 1999, na kňazskej rade, oznamuje J. E. Mons. Alojz Tkáč úmysel požiadať Kongregáciu pre bohoslužbu a vysluhovanie sviatostí o udelenie titulu Bazilika minor pre Dóm sv. Egídia v Bardejove.
Na základe tohto rozhodnutia sa v Bardejove pripravila žiadosť, ktorá, podpísaná arcibiskupom, bola 20. júla 1999 odoslaná na Congregatio de Cultu Divino et Disciplina Sacramentorum.

Tri týždne po odoslaní žiadosti si apoštolská nunciatúra vyžiadala údaje o chráme. Bol vyplnený a spracovaný dotazník, ktorý po podpísaní košickým arcibiskupom – metropolitom, bol dňa 8. septembra 1999 zaslaný apoštolskému nunciovi v SR.
Pre udelenie titulu menšej baziliky predpisuje Dekrét „De titulo Basilicae Minoris“ predložiť na Kongregáciu aj album fotografií. Tu zohrala svoju úlohu pamätnica „Chrám sv. Egídia v Bardejove“ od autorov Gabriel Drobniak – Alexander Jiroušek, vydaná Rímskokatolíckym farským úradom pri storočnici konsekrácie chrámu a stala sa neodlučiteľnou súčasťou dotazníka i celej žiadosti.
Na prelome rokov 1999/2000 sa nič neudialo. Prešiel aj prvý polrok Jubilejného roka 2000, nenaplnili sa ani túžby o povýšení chrámu v deň jeho patróna 1. septembra 2000. Ale vzápätí sa prihlásil Rím a cestou apoštolského nuncia vyžaduje Nihil obstat – doporučenie Konferencie biskupov Slovenska. Po jeho doručení v septembri Veľkého jubilea sa očakávalo už definitívne stanovisko z Ríma. To došlo vo forme Dekrétu dikastéria Kongregácie pre bohoslužbu a vysluhovanie sviatostí z 23. novembra 2000 na Arcibiskupský úrad do Košíc. Udeľuje sa ním kostolu v Bardejove, zasvätenému sv. Egídiovi, titul Bazilika minor.

Tesne pred vianočnými sviatkami oznámil arcibiskup Mons. Alojz Tkáč do Bardejova túto radostnú skutočnosť a požiadal vdp. dekana ThDr. Jozefa Jurka, aby pri polnočnej sv. omši oznámil ju veriacemu ľudu. Prečítanie Dekrétu sa uskutočnilo za účasti J. E. Mons. Alojza Tkáča v závere Jubilejného roka na sv. omši dekanátnych rekolekcií v Dóme sv. Egídia dňa 4. januára 2001.
Osobný súhlas na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku udelil Svätý Otec svojím apoštolským breve (krátkym listom) z toho istého dátumu. Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em. kardinál Angelus Sodano.
23. november je teda dňom povýšenia Dómu na Baziliku minor.
– – – – – – – – – –
Bazilika ako chrám pápeža má osobitný vzťah – osobitné puto k Svätému Otcovi. Aby sa urobilo zjavnejším puto spoločenstva, ktorým sa zjednocuje menšia bazilika a rímska Petrova katedra, slávia sa v nej každý rok osobitným spôsobom slávnostné bohoslužby v nasledujúce dni: 22. februára, v deň Katedry sv. Petra; 29. júna, na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla; 26. októbra, vo výročný deň voľby pápeža Jána Pavla II.
V bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca, znak Apoštolského stolca a celé znenie Apoštolského breve. Pápežský znak (skrížené kľúče) je možné používať na zástavách, rúchach a pečiatke baziliky. Veľkým privilégiom baziliky menšej je, že pri jej návšteve v určené dni môžu veriaci za obvyklých podmienok získať odpustky. V menšej bazilike sv. Egídia to bude: 4. jún (výročný deň konsekrácie Baziliky); 1. september (deň liturgického slávenia patróna chrámu); 29. jún (slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla); 23. november (deň udelenia titulu baziliky); raz v roku v deň, ktorý si veriaci slobodne vyberie).

V Bardejove máme siedmu slovenskú Baziliku

Bardejovská farnosť žila prípravami a očakávaním vyhlásenia Dómu sv. Egídia za Baziliku minor vyše dva roky. Počas tohto času prebiehala bohatá duchovná príprava, ktorá pozostávala najmä zo sv. omší počas tzv. farských štvrtkov, kedy k nám prichádzali kňazi z Arcibiskupskej kúrie a Kňazského seminára z Košíc, správcovia ostatných slovenských bazilík, novokňazi našej arcidiecézy a ďalší hostia. Zároveň sa pripravovali ďalšie nevyhnutné veci pre túto slávnosť.

Už niekoľko dní pred vyhlásením Baziliky bolo vidieť okolo Dómu sv. Egídia a farského úradu zvýšený ruch. Pripravy na slávnosť vrcholili. Na cirkevných budovách i veži Dómu zaviali pápežské vlajky, skrášľovalo sa ich okolie, bol inštalovaný nový bazilikálny zvon Jozef, nový obetný kríž (korpus je umeleckým dielom majstra Pavla z Levoče), obnovené labárum – štandarda, pripravovala sa kvetinová výzdoba a sedadla v kostole, umiestňovali sa stojany pre televízory a ďalšie potrebné záležitosti. Boli vydané tiež textové materiály potrebné k sv. omši a k samotnej slávnosti.
V predvečer vyhlásenia – dňa 28. septembra 2001 krátko pred 19. h. sme v Bardejove privítali vzácneho hosťa – J. E. Mons. Henryka Józefa Nowackého, apoštolského nuncia v Slovenskej republike, ktorý k nám zavítal, aby nám sprostredkoval samotné vyhlásenia Baziliky. Apoštolský nuncius sa zúčastnil otváracieho koncertu známeho slovenského organového virtuóza Prof. Ivana Sokola a prezrel si náš farský chrám. Počas koncertu zazneli organové skladby Jozefa Podprockého, Jiřího Ignáca Linku, Františka Xavera Brixiho, Johanna Jacoba Frobergera, Georga Muffata, Dietricha Buxtehudeho, Vincenta Lübecka, Johanna Gottfrieda Walthera a Johanna Sebastiána Bacha.

A nastal dlho očakávaný deň, sobota 29. september 2001. Už od rána prichádzali do mesta kňazi a rehoľníci, ktorých sa tu zišlo vyše 250. Návštevníci z blízkeho i ďalekého okolia „obliehali“ vchod do Dómu z parku, ktorý sa otvoril krátko po 9. h. Z celkové počtu asi 6 tisíc návštevníkov sa iba časť dostala do chrámu. Zo štátnych predstaviteľov a verejných činiteľov sa slávnosti zúčastnili Dr. Pavol Hrušovský, podpredseda NR SR, Mária Sabolová, poslankyňa NR SR, Ing. Jozef Polačko, prednosta KÚ v Prešove, JUDr. Ján Pataky, prednosta OÚ v Bardejove, MUDr. Boris Hanuščak, primátor mesta Bardejov, Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta Prešov, JUDr. Anton Bidovský, prezident VSŽ a predseda predstavenstva VSŽ. Tiež tu boli predstavitelia ďalších štátnych i cirkevných inštitúcií. Pozvanie prijali aj zástupcovia Evanjelickej cirkvi a. v. Ján Mišák a Pravoslávnej cirkvi Ján Lakata.

Krátko pred 10. h. sa vydal cestou od farského úradu po námestí slávnostný asi 50-členný sprievod cirkevných hodnostárov z košickej arcidiecézy i ostatných diecéz Slovenska. V čele sprievodu s novým oltárnym krížom bolo labárum (štandarda baziliky), tintinábulum (nový bazilikálny zvonček), pápežske a mariánske vlajky. Za nimi išli dekani jednotlivých dekanátov, predstavitelia seminárov, ostatných slovenských bazilík, kanoníci, opát rehole premonštrátov Tomáš – Karol Bartal, pomocní biskupi: spišský – Mons. Andrej Imrich, košický – Mons. Bernard Bober, košický exarcha Mons. Milan Chautur, za nimi Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup – metropolita a Mons. Henryk Józef Nowacki, arcibiskup a apoštolský nuncius v Slovenskej republike. Pri vstupe do novej Baziliky zazneli fanfáry, Hymnus Jubilejného roka a privítanie prítomných správcom Baziliky.
Pred Glóriou bolo v latinčine a slovenčine prečítané Apoštolské breve vyhlásenia Dómu sv. Egídia v Bardejove za Baziliku minor a dekrét o ustanovení vdp. ThDr. Jozefa Jurka za pápežského kaplána.

V závere sv. omše odznelo poďakovanie nového pápežského kaplána prítomným za účasť a slová otca arcibiskupa – metropolitu Mons. Alojza Tkáča. Po požehnaní a pápežskej hymne mohutný sprievod za spevu Händlovho oratória Mesiáš (Aleluja) opúšťal Baziliku.
Chceme sa na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k tomu, že v Bardejove máme siedmu slovenskú Baziliku minor.

Homília počas slávnosti vyhlásenia Baziliky

Apoštolský nuncius v SR Mons. Henryk Józef Nowacki počas slávnostnej sv. omše vyhlásenia Dómu sv. Egídia za Baziliku minor predniesol nasledujúcu homíliu:

»Vaše Excelencie, najdôstojnejší otec arcibiskup, metropolita Košíc, ctihodný vladyka Milan Chautur, košický exarcha, ctihodný pomocný biskup arcidiecézy košickej, pomocný biskup diecézy spišskej, vysokodôstojný pán dekan Jurko, milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry!
„Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, … lebo veľká je tvoja sláva.“ (Ž 138, 1. 5)
Myslím, že nielen táto farnosť, ale celá arcidiecéza prežíva dnes veľkú radosť. Pred malou chvíľou sme si vypočuli text dokumentu Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý sa nazýva Apoštolské breve. Mocou tohoto dokumentu farský Kostol svätého Egídia v Bardejove bol povýšený na Baziliku minor – Baziliku menšiu.

Na prahu tretieho tisícročia kresťanstva dostávate od Pastiera celej Katolíckej cirkvi veľký dar, ktorý je znakom osobitného spojenia s Apoštolským stolcom, s Cirkvou, ktorá je v Ríme. Preto s radosťou a vďakou voláme k Nebeskému Otcovi slovami žalmu: „Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, … lebo veľká je tvoja sláva.“ Plesáme a radujeme sa z toho, čo nám dnes vo svojej dobrote a veľkom milosrdenstve učinil Boh.
Dnešný deň prejavuje Cirkev svoju úctu svätému Michalovi archanjelovi, o ktorom Sväté Písmo i tradícia hovoria, že bránil Božiu česť a prihovára sa za Boží ľud. Svätý Ján apoštol v Knihe Zjavenia plasticky opisuje obranu Božej cti svätým Michalom archanjelom týmito slovami: „Veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý.“ (Zjv 12, 9). Boj diabla proti Bohu trvá na tejto zemi bez prestania a v našich časoch ho veľmi zreteľne môžeme vnímať. Lebo zlo dvíha svoju hlavu, straší a ohrozuje v snahe ovládnuť to, čo je na tejto zemi najvzácnejšie, chce ovládnuť človeka stvoreného na Boží obraz a na Božiu podobu. Diabol, ktorý je zosobnením zla, sa ustavične pokúša zaujať miesto, ktoré aj na tomto svete patrí jedine Bohu. Tento boj trvá od počiatku stvorenia človeka, od jeho pobytu v raji.

Diabol pokúša ľudí vždy novšími a veľmi lákavými spôsobmi. Dáva človekovi rozličné sľuby, rozdúchava jeho ambície, vnucuje zlé myšlienky, plné nenávisti, prebúdza v človeku túžby po pohodlnom živote, navádza na pomstu, z ktorej sa rodia nové vojny a spory. Za každú cenu sa usiluje zničiť Božie dielo na tomto svete. Diabol našepkáva dnešným ľuďom, aby si život zariadili tak, akoby Boha vôbec nebolo, bez zodpovednosti za svoje skutky. Chce, aby človek vymazal Boha zo svojho osobného, rodinného i spoločenského života, aby vymazal Boha aj z dejín ľudstva, ba z dejín celého sveta. Diabol chce, aby si ľudia plánovali život a svoju budúcnosť bez Boha a bez Jeho príkazov. Pokúša ľudstvo jablkami filozofických ideí, ideologických systémov a pochybných teórií.

Moji drahí, boj svätého Michala archanjela s diablom, ako ho opísal svätý Ján, trvá. No neľakajme sa, zlo nezvíťazí, aj keby sa nám zdalo, že na nejaký čas vládne nad človekom a nad svetom. Svätý Michal, obranca Boha a ochranca človeka a jeho dôstojnosti, nám dnes hovorí: Nech vás neopúšťa odvaha, sila a nadšenie, veď „kto je ako Boh“.

On, Stvoriteľ človeka a celého sveta, je Pánom nášho osudu, On nás živí, opatruje a sprevádza svojím milosrdenstvom. On jediný je nepremožiteľný. On – nekonečné dobro – povedal sám o sebe v horiacom kre: „SOM, KTORÝ SOM.“ (Ex 3, 14). Som vždy pri človeku, dokonca som pri človeku aj vtedy, keď on na mňa zabudne, keď ma odmietne, lebo ja ho nikdy nenechám samotného, keďže ho milujem nad všetky stvorenia.
Drahí bratia a sestry! Je skutočne veľmi dobre, že Kostol svätého Egídia dostal titul Baziliky menšej. Tento vznešený chrám si zaslúžil také vyznačenie. Celou svojou vznešenosťou, architektonickým bohatstvom, vnútorným zariadením, celými svojimi dlhými dejinami volá k nám, dnešným kresťanom, k ľuďom dvadsiatehoprvého storočia: „Kto ako Boh?!“

Štíhla gotická veža tohto chrámu ukazuje ľuďom už viac ako štyristo rokov cestu k Bohu, pripomína im, kde je ich skutočný domov. Svojou vznešenosťou pripomína slová apoštola Pavla: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.“ (Kol 3, 1 – 4).
Dar Baziliky menšej, ktorý bol dnes odovzdaný Kostolu svätého Egídia, má hlboký teologický a mravný význam. Osobitným spôsobom vás zaväzuje k tomu, aby ste prehlbovali svoje vnútorné spojenie s Bohom, teda pozýva vás, aby ste sa usilovali o svätosť tak v osobnom, ako i v spoločenskom živote.
Odteraz nech sa táto Bazilika stane miestom častého stretávania s naším Milosrdným Otcom. Nech v nej nikdy neutíchne modlitba a nech sa v nej bez prestania vzdáva úcta Jedinému Bohu v troch Božských Osobách.

Tu, medzi múrmi tejto úctyhodnej svätyne, pred Ježišom, ukrytým v spôsobe chleba, hľadajte silu a odvahu verne svedčiť o kríži a o evanjeliu. Dnešná doba, viac než ktorákoľvek iná, si vyžaduje opravdivé svedectvo vernosti Cirkvi a zodpovednosti za tú Cirkev, ktorá už dvadsať storočí prichádza ku každému človekovi a ku všetkým národom s posolstvom spásy, ohlasuje náuku evanjelia o láske, spravodlivosti, odpustení a úprimnosti.

V našom dnešnom svete mnoho, predovšetkým mladých ľudí pozná, čo je neistota a pochybností, niektorí prežívajú beznádej a zakusujú vo svojom terajšom živote zúfalstvo. Preto vy, verní synovia a dcéry Cirkvi, máte povinnosť prinášať všetkým týmto ľuďom pomoc v podobe vášho osobného svedectva, v podobe vašej hlbokej viery, nezlomnej nádeje a pravej lásky. Ježiš Kristus chce prostredníctvom vás hlásať „evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť“ (porov. Lk 4, 18). Tým, že žijete vo svete, máte jedinečnú možnosť premieňať tento svet v duchu evanjelia.

Buďte teda soľou pre tých ľudí, ktorí žijú vedľa vás. Buďte svetlom, ktoré osvetľuje temnoty všetkých pochybností alebo zúfalstva. Ochotne otvárajte svoje srdcia tým, ktorí na ne klopú a hľadajú pokoj. Nebojte sa im povedať to jednoznačné Michalovo: „Kto ako Boh!“ On je skalou, na ktorej treba budovať budúcnosť človeka i celého nášho sveta.
Drahí bratia a sestry, dnešná slávnosť je veľkou výzvou, ktorú Božia Prozreteľnosť stavia pred celou farnosťou svätého Egídia i celou arcidiecézou na začiatku tretieho tisícročia.

Vždy, keď prekročíte prah tejto Baziliky minor, majte na zreteli, že máte byť svedkami viery, máte byť ľuďmi, pre ktorých Boh a Jeho náuka je najvyššou hodnotou. Máte byť ľuďmi, ktorí chcú v mene Krista a Jeho kríža každodenne bojovať proti hriechu v sebe samých, aj s akýmkoľvek prejavom zla v tomto svete, ľuďmi, ktorí túžia nasledovať Ježiša Krista a Jeho spôsob konania.

Nebojte sa, vykročte do budúcnosti s nádejou. Buďte smelí a odvážni: On, Kristus, ktorý bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, premohol svet, je „s nami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). „Jemu sláva na veky vekov. Amen.“ (2 Tim 4, 18).«