Prvá písomná zmienka o zvone v bardejovskom chráme je z roku 1471. I keď nepoznáme meno zvona, môžeme s istotou tvrdiť, že v čase zmienky o ňom, existoval už viac desaťročí. (Záznamy na Spiši dokazujú, že pre Bardejov odlial zvon roku 1437 Matias Gaal, predchodca Jána Wagnera, zo Spišskej Novej Vsi.) V spomínanom roku totiž zhotovili pod zvon otočný vozík na pootočenie zvona. Otočenie zvona signalizuje vždy jeho zoslabenie. Aj to bol jeden z dôvodov, že v roku 1486 bol odliaty nový zvon, pomenovaný neskôr Ján.
Zvony plnili v minulosti viac funkcií. Okrem toho, že zvolávali veriacich do chrámu na bohoslužby a na ďalšie náboženské obrady ako boli pohreby, procesie, modlitby, plnili aj funkciu verejnú. Ohlasovali živelné pohromy (oheň, povodeň, búrku), ohrozenie mesta, vojnu, príchod dôležitých návštev, ale i domáce slávnostné udalosti, akými boli voľba richtára a pod. Tieto funkcie sa nedali obsiahnuť jedným zvonom.
Mesto potrebovalo preto zvon s mohutným zvukom, prenikajúcim za hranice chotára. Tak sa v Bardejove od začiatku 16. storočia uvažovalo s odliatím veľkého štvortonového zvona. Prvé snahy sa datujú do roku 1528, keď vo zvonici zosilnili podlahu. K odliatiu zvona však došlo až v roku 1584. Zvon URBAN, odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnova z existujúcich starších zvonov, aj toho spomínaného z roku 1471. Napriek tomu, že v Košiciach žil známy zvonolejár František Illenfeld, ktorý v roku 1557 odlial košický zvon Urban a že košická zvonolejárska dielňa bola známa v celom Uhorsku, uprednostili Bardejovčania poľského výrobcu. Tento zaujímavý a dôležitý fakt treba pripomenúť aj v súvislosti s ostatnými pamiatkami. Zvon bol v roku 1685 preliaty domácim zvonolejárom.
Ďalší nový, 280-kilogramový zvon, SIGNUM, ľudovo nazývaný signatúrka, dostal farský chrám v roku 1625. Týmto zvonom sa dávalo znamenie, keď sa kňaz pohol z chrámu na pohreb. Zvon niesol na sebe nápis: VENITE AD ME OMNES 1625 (Poďte ku mne všetci). Po preliatí je na ňom tento nápis (v preklade): Po 253 rokoch oplakávania mŕtvych, puknutý som znova ožil v roku 1878, odliaty v Bardejove pre R. k. chrám sv. Egídia, opáta, za pôsobenia vdp. opáta a farára Eduarda Kaczvinszkého, v dielni Jána Šmilniaka.
Aj keď sa po postavení novej zvonice na námestí v roku 1669 presunuli do nej 3 najväčšie zvony, ostal vo veži ďalší zvon pre hodinový stroj. Že tu boli aj ďalšie zvony, presviedčajú nás archívne záznamy z roku 1691, hovoriace o tom, že mesto zakúpilo veľký hodinový stroj a k nemu sa do hodinovej veže vytiahli zvony, i údaj z kanonickej vizitácie z roku 1813, podľa ktorého „vo vežičke nad svätyňou je uložený zvon 80-funtový (45 kg), posvätený jágerským biskupom grófom Karolom Eszterházym na počesť sv. Jozefa a druhý zvon, taktiež vo vežičke nad chórom kostola, ktorý bol posvätený na počesť sv. Donáta, mučeníka, určený ako umieráčik.“ Pri katastrofálnom požiari v roku 1878 sa zvony roztavili.
Vo vežovom podchode je ranobarokový kríž z konca 17. storočia.
Prvé vežové hodiny boli inštalované vo veži chrámu (ako druhé v Uhorsku)
v období rokov 1420 – 1455. Pri prestavbách veže v rokoch 1497 a 1550 boli viackrát premiestňované. Roku 1686 sa hodinový stroj poškodil, a preto roku 1691 zakúpili nový. Slúžil do roku 1725, keď sa zrútila veža. 173 rokov je chrám bez hodín. Roku 1898 boli do veže inštalované hodiny so súčasným hodinovým strojom, ktorý je funkčný aj dnes.
V súčasnosti sú v zvonici tri zvony: SIGNUM, nový JÁN a nový URBAN. Nové zvony boli odliate v roku 1994 – 1995.
Na zvone Urban okrem prevzatých citátov z Písma svätého z prechádzajúceho zvona sú nápisy: SLÁVA BOHU NA VÝSOSTIACH A NA ZEMI POKOJ ĽUĎOM DOBREJ VÔLE; TENTO ZVON BOL ODLIATY Z MILODAROV VERIACICH, Z DAROV MESTA BARDEJOV, Z PRÍSPEVKOV ZÍSKANÝCH NADÁCIOU EGÍDIUS – BARDEJOV ZA PÔSOBENIA BARDEJOVSKÉHO FARÁRA A DEKANA VDP. JOZEFA JURKA VO ZVONOLEJÁRSKEJ DIELNI MÁRIE TOMÁŠKOVEJ – DYTRYCHOVEJ V BRODKU U PŘEROVA V JÚNI 1995, V ROKU PRÍCHODU SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II. NA SLOVENSKO A DO KOŠICKEJ ARCIDIECÉZY PRI PRÍLEŽITOSTI SVÄTOREČENIA TROCH KOŠICKÝCH MUČENÍKOV V ROKU DUCHA SVÄTÉHO.
Dotvárajú ho znak Slovenskej republiky, erb mesta a verš piesne „Zdrav buď, Kriste:“Ty prebývaš na oltári, Baránok ty nebeský, prijmi vďačne naše dary, žehnaj národ slovenský. Nech nás ruka Tvoja vodí, chráň nám mravy, chlieb a reč, daj nech vlasti neuškodí ani bieda ani meč.